Sme Výskumný ústav stavby lodí, ktorý svojou činnosťou nadväzuje na staré tradície stavby lodí v Komárne, počiatky ktorých sa začínajú rokom 1898, kedy sa na špici ostrova postavila lodenica a započalo sa so stavbou riečnych lodí. Po prenajatí Komárňanských lodeníc Škodovými závodmi sa v roku 1924 zriaďuje v Prahe prvá konštrukčná kancelária pre lode. Zriadenie tejto kancelárie sa považuje za prvopočiatok vývojových, projekčných a konštruktérskych prác v stavbe lodí v Komárne. Do roku 1965 kancelária prechádza niekoľkými vývojovými etapami až sa z nej stáva Výskumný ústav pre stavbu lodí /VÚSL/ so sídlom v Prahe. Tento sa v roku 1977 organizačne premiestňuje do Komárna ako organizačná jednotka ZŤS Martin. Vývoj ústavu v Komárne je možné rozdeliť na tri etapy:

1. etapa od 1.1.1977 do 3O.6.1988
2. etapa od 1.7.1988 do 18.1.199O
3. etapa od 18.1.199O po dnešok.

Prvú etapu je možné charakterizovať ako začiatok "na zelenej lúke" a postupné budovanie ústavu, kádrové, materiálne a priestorové. Bola prijatá prvá koncepcia rozvoja ústavu, v ktorej bol definovaný cieľ - výskum a vývoj lodných komponentov. Budovali sa základné obslužné a riešiteľské útvary, ich materiálne vybavenie. Riešili sa prvé úlohy technického rozvoja.

Druhá etapa začína vznikom ZŤS Výskumno-vývojového ústavu Komárno. Zo SL Komárno sa delimituje projekcia aj časť konštrukcie. V roku 1989 ústav mal v priemere 289 pracovníkov a zabezpečoval projekčno-konštruktérske práce pre Slovenské lodenice, vývoj lodných komponentov, automatizáciu a elektronizáciu, meranie a skúšobníctvo, ako aj oborové činnosti pre obor 463 - lode a plávajúce zariadenia. Nedoriešenie vzájomných vzťahov a nedefinovanie presných hraničných čiar medzi ústavom a Slovenskými lodenicami a mnohé ďalšie faktory nezaručili trvalosť takto konštituovaného ústavu. A tak 18.1.199O boli projekčno-konštrukčné činnosti redelimitované späť do podniku.

Tretia etapa je pôsobenie ústavu v období po prelomovom roku 1989 a po vrátení projekcie a konštrukcie späť do SL Komárno, v nových trhových podmienkach ako samostatnej hospodárskej organizácie. Bolo to obdobie tvrdého boja o prežitie, boja s úverovým zaťažením, nedostatkom práce a s nedostatkom finančných prostriedkov. V roku 1990 ústav sa stáva samostatným štátnym podnikom, ktorý 1.5.1992 bol sprivatizovaný v rámci I. kola kupónovej privatizácie a trasformuje sa na akciovú spoločnosť:

NAVICOM a.s., Výskumný ústav stavby lodí, Komárno.

V tejto forme ústav pôsobí do dnes. Ústav prechádzal na systém samofinancovania a pristúpil k reorganizačným zmenám. Zaviedla sa divizionálna organizačná štruktúra s úplnym strediskovým hospodárením. V priebehu rokov neustále klesal počet pracovníkov až sa dnes stabilizoval na počte 20. Napriek veľkým ťažkostiam vedenie v tom čase rozhodlo, že ústav bude aj naďalej pôsobiť ako ústav lodiarsky. Realizoval prijatú koncepciu náhrad dovážaných lodných automatizačných zariadení a to vývojom týchto zariadení, schvaľovaním podľa pravidiel Germánskeho Lloyda a ich následnou výrobou.

V súčasnej dobe ústav sa zaoberá výskumom, vývojom plávajúcich zariadení, rekreačných, športových plavidiel, motorových jacht, lodných komponentov, tepelných, protihlukových, antivibračných opatrení, elektrických a automatizačných zariadení a jednoúčelových strojov. Robí experimentálny výskum a vývoj lodí, plávajúcich zariadení a lodných komponentov v oblasti hluku, vibrácií, tepelných izolácií. Meranie parametrov vyrobených plavidiel, skúšky prototypov lodných komponentov podľa pravidiel Germánskeho Lloyda. Zabezpečuje realizáciu malých plavidiel, motorových jacht. Vyrába jednoúčelové stroje, ich riadiace a ovládacie systémy, komponenty elektrotechnického a automatizačného vybavenia lodí, technologických zariadení a meracej techniky.